Curse of pain - Nenávidená 1/3

15. listopadu 2008 v 18:01 | Elaine |  Curse of Pain
Curse of pain- Nenávidená 1/3

Kali sedela na posteli a premýšlala. Bola tu istá otázka, ktorú ju trápila už velmi dlho. "Aký má život zmyslel? Narodíš sa, vyštuduješ, začneš pracovať, založíš si rodinu, budeš mať deti, vnúčatá a napokon zomrieš. Príšerný život. Odporná evolúcia." Vzdychla a vstala z postele. Pozrela sa von oknom. Nič zvláštneho sa nedialo. "NIKDY sa tu nič zvláštne nedialo." Dodala smutne. Náhle však jej pozornosť upútalo niečo ležiace na zemi, zmietajúce sa v ukrutných bolestiach. Ležalo to neďaleko plotu, ktorý ich pozemok delil od pozemku suseda. "RAFAEL!!!!!" vykríkla a vybehla z izby. Rozbehla sa po schodoch dole a vyletela z vonkajších dverí na dvor. Jemne sa dotkla svojho kocúrika, ale nehýbala s ním. Mal hlbokú ranu v bruchu a vo vnútri sa lesklo niečo kovové. "Jasné.. sused." Pomyslela si a ticho zanadávala. "Wow, myslí ti to Kali! Nechať kocúra len tak voľne pobehovať keď býva psychopat!" Podpichoval ju vnútorný hlas. Zodvihla sa zo zeme a utekala do vnútra po pár handier a prepravku. Otvorila jej vrch a celý ho dala na bok. Jednu z handier do nej dala a veľmi opatrne na ňu položila kocúra. Zobrala ďalší kus handry a pokúsila sa s ňou akosi prikryť ranu v snahe zastaviť krvácanie. Z časti sa jej to aj podarilo, ale krv tiecť neprestala. "Hlavne že si cez leto úplne odflákla kurz prvej pomoci, že?!" Napomenula sa v duchu a vybrala sa aj s kocúrom v prepravke smerom k bráne a odtiaľ rovno k neďalekej Veterinárna poliklinike, sídliacej iba o dve ulice ďalej.

"Zatiaľ to vyzerá dobre." Utešoval Kali veterinár. "Museli sme ho operovať, mal dosť hlbokú ranu. Asi ešte kus prešiel, kým sa zvalil u vás na dvore." Povedal. "Prišiel ku mne, aby som mu pomohla." Dodalo dievča s potláčaným plačom. Vedela, že teraz musí byť silná, zvlášť keď sa na ňu dívali desiatky ľudí v čakárni, s netrpezlivým a čiastočne dotknutým výrazom za to, že ich predbehla. "Ešte si ho tu pár dní necháme a potom, ak sa bude pekne hojiť, si ho budete môcť zobrať domov." Oznámil jej druhý, o niečo starší s dlhou bielou bradou veterinár, ktorý práve vyšiel z dverý a strčil Kali do ruky servítok. "Určite budete chcieť vedieť, kto to spravil. Pochybujem, že to bola náhoda." Povedal a zmizol aj so svojím kolegom za dverami ordinácie. "Náboj do vzduchovky..." povedala Kali keď roztvorila servítku a ľudia v čakárni sa na ňu prekvapivo pozreli. Tušili, čo sa asi stalo, keď tu zo svojimi miláčikmi museli čakať vyše hodiny.

Cestou domov Kali stretla suseda. Jeho pohľad plný výsmechu a nenávisti cítila už z dialky. "Pokús sa nevybuchnúť, kľud, kľud.." Opakovala si, keď okolo neho prechádzala. Ešte chvílu sa zdržiavala, ale napokon hnev nepotlačila a rovno mu vrazila.(Pozn. autora- Áno, vrazila >:D) "Čo si o sebe myslíte, strielať mačky!?!" Chlap sa na ňu len posmešne zadíval a pohladil si plešinu. "Ja?" "No nie, tvoja svokra." Pomyslela si Kali a hneď ju aj zamrzelo, že takéto ironické poznámky a odpovede má vždy iba v hlave a nikdy ich nepovie aj nahlas. Na chvíľu sa odmlčal, asi aby popremýšlal, čo povedať a napokon nazúreným tónom pokračoval: "Hovoril som ti, že nemá čo liezť na môj pozemok. Dnes som ho videl na streche. A poničil mi vzácne záhony, čo som mal v záhrade. Vieš koľko stoja? Priniesli mi ich až z Austrálie." Priblížil sa viac ku Kali a výhražne na ňu pozrel . "Neobviňuj ľudí, keď nemáš poriadny dôkaz." Jeho pohľad Kali úplne zarazil. Poznala ho. Často sa na ňu ľudia takto dívali. Videla pred sebou milióny tvárí okoloidúcich a celá sa roztriasla. Tie nenávistné pohľady. A vybavila sa aj stará spomienka. Stojí pred publikom na školskom predstavení a má recitovať báseň. Ledva zo seba vykokce názov autora a začne recitovať. Ľudia sa rozplývajú nad tou detskou nevinnosťou a hanblivosťou. Na konci má povedať svoje meno. Je si istá, že sa ľuďom páči a so sebavedomím a úsmevom na tvári báseň dokončí. Pokloní sa a zadíva sa na divákov. "Básničku zarecitovala..." na chvíľu sa odmlčí aby sa uistila na pohľadoch ostatných a dokončí: "Kali Spysová." Zrazu vidí tie ich vydesené výrazy. Ale iba dospelých. Deti to nechápu, ale vycítia strach z pohľadov rodičov a tiež sa zdesia. Dievčatku sa roztrasú kolená a uteká z pódia. A tým aj spomienka končí...
Sused chvíľu hľadel na Kali nechápavým výrazom. Bol typ človeka, ktorý sa rád hádal a ponižoval ostatných. Poškriabal sa na brade a dodal: "Varoval som Ťa. Ešte raz ho uvidím na svojom pozemku a zabijem ho. Rozumieš?!" Sám síce nevedel, či by bol schopný zabiť niečiu mačku, ale Kali bola Kali, dievča, z ktorej si často uťahovali a nemali ju príliš v láske. V skutočnosti, ani nevedel prečo.
Kali chvílu len tak pozerala do zeme. V hlave jej stále zneli slová "zabijem" a "varujem". Akýsi vnútorný hlas jej začal niečo našepkávať, o tom, že smrť je koniec. Smrťou všetko skončí a nedá sa to vrátiť. "Narodíš sa, a zomrieš skôr než niečo stihneš..." Pomaly, veľmi pomaly sa k susedovi otočila a nahlas sa rozosmiala. Smiala sa stále viac a stále šialenejšie. Sused dokonca začal pochybovať o jej duševnom stave. "K....ali? Si v poriadku?" Jedinej odpovede, ktorej sa dočkal bol ešte šialenejší smiech. Kali zaťala päste tak silno, až jej navreli žily na rukách. Miestami sa tenké tkanivo pretrhlo a po rukách začali tiecť pramienky krvi. Sused na ňu zdesene pozrel. "Preplo ti, či čo?" Zreval vydesene. Nevidel tú Kali, akú poznal. Ako keby sa zmenila, na niekoho iného, nebola to ona.
Zrazu sa chytil za hlavu a od bolesti a zúfalstva spadol na zem. "Čo to?" spýtal sa a nahlas sa rozkašlal. Hlava mu z neznámych dôvodov išla puknúť, v ústach cítil krv a mal pocit akoby sa zrazu každá bunka priečila jeho vôli. Nedokázal sa udržať na nohách a každým nádychom mu do plúc prúdilo stále menej a menej vzduchu. Kali, ak to vôbec bola ona, na neho len bezcitne pozerala a smiala sa. Susedovy zatial začala vytekať krv z hlavy a on len bezmocne kričal. Nechápal, ako je vôbec možné, že mu nikdo nepríde na pomoc. Počul ho vôbec niekto? Kričal alebo sa mu to len zdalo. "Prosím, Kali!" vydral zo seba vysílene a omdlel.
Kali sebou prekvapene mykla a mala pocit, akoby sa prebrala z nejakého transu. Hlava sa jej točila a pred očami videla iba tmavé flaky. Sotva si uvedomovala, čo práve dokázala. Nepríčetne sa otočila smerom k svojej bráne a vošla do domu starých rodičov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 15. listopadu 2008 v 23:07 | Reagovat

Zatial zaujímavé, som zvedavá čo z toho bude ďalej :).

2 Elaine Elaine | Web | 19. listopadu 2008 v 20:27 | Reagovat

ďakujem, moc som sa nesnažila :D:D

3 Nymonyrya Nymonyrya | Web | 28. listopadu 2008 v 19:48 | Reagovat

Teraz ma tak napadlo, či si ťa môžem pridať do obľúbených stránok? :)

4 Elaine Elaine | 30. listopadu 2008 v 22:43 | Reagovat

no jasne že možeš :D

5 sialena-spisoavtelka sialena-spisoavtelka | Web | 7. prosince 2008 v 15:22 | Reagovat

ohromne sa mi to paci, som zvedava, ako to bude pokracovat =)

6 Elaine Elaine | 13. prosince 2008 v 17:19 | Reagovat

oh... ďakujem

7 sandy sandy | Web | 10. ledna 2009 v 22:19 | Reagovat

jee...zaujimava poviedka...urcite si precitam aj pokracovanie, som zvedava, co sa stane dalej :D a co to vlastne kali urobila :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama